Autorská výstava 100 (k)rokov Vasca Bendiniho prináša na Bratislavský hrad lásku aj bolesť.

Zuzana Golianová, bARSdobrýchýr

Medzi najvýznamnejšie podujatia 15. ročníka Talianskeho festivalu na Slovensku Dolce Vitaj rozhodne patrí autorská výstava 100 (k)rokov Vasca Bendiniho. Názov výstavy na Bratislavskom hrade odkazuje na 100. výročie narodenia významného umelca.

Rodák z Bologne patril v 40. rokoch minulého storočia medzi priekopníkov umeleckého smeru informel a arte povera; kurátorom je Simone Frittelli. Výstava otvorí svoje brány pre verejnosť 23. júna o 17.00 hod, čím sa program tohtoročného festivalu talianskej kultúry uzavrie. Jeho hlavným organizátorom je Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave.

„Zmienka o putovaní (krokoch) vzdáva hold dlhoročnej kreativite a neúnavnému experimentovaniu umelca s dušou bádateľa, ktorý nikdy neprestal skúmať vlastnú identitu a korene. Odpoveď našiel v samotnom akte tvorby, pri ktorej sa odpútal od akýchkoľvek ikonografických náznakov a premietol ju do vírov farieb, nezreteľných lomov či prekvapivých kaskád svetla,“ povedala Alessandra Sanniti, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave a zároveň vyjadrila potešenie, že slovenské publikum bude mať príležitosť zoznámiť sa s maliarovou tvorbou v rámci jedinej zahraničnej výstavy, ktorá sa koná krátko po retrospektívnej výstave v Národnej galérii moderného a súčasného umenia v Ríme a súbežne s dvoma autorskými výstavami v Benátkach a Verone.

Kurátor predstavuje výstavu Vasco Bendini – 100 (k)rokov ako ucelený portrét umelca, ktorý sa vo svojej výtvarnej tvorbe úplne obnažil, aby našiel cestu, ako sa vyrovnať so sebou samým. Na jednej strane rezignovaný, na druhej plný vzdoru, pretvára do obrazov svoje sny, úvahy, pocity.

„Je len málo umelcov, ktorí tak štedro dávajú to, čo si od života berú. Žeravým prúdom prenikajúcim do našej predstavivosti nás Bendini farbami svojich obrazov privádza na vrchol potešenia aj do bezodných hĺbok zatrpknutosti. Či už v dobrom, alebo v zlom, Vasco Bendini nám prináša oboje, lásku aj bolesť. On sám bol plachý človek, od 50. rokov žil v izolácii, už vtedy ho však niektorí významní kritici označovali za jedného z najväčších talianskych umelcov druhej polovice 20. storočia,“ uviedol vo svojom príhovore do katalógu k výstave Carlo Frittelli, riaditeľ galérie Frittelli arte contemporanea, ktorá obrazy zapožičala.

Názov výstavy odkazuje aj na dielo Kráčam z roku 1970, ktoré je spolu s dielom Dívam sa umelcovou deklaráciou návratu k maľbe. K hľadaniu spôsobu, ako čeliť vnútornej realite, symbolizovanej primárnym gestom, ktoré bolo od začiatku jeho hlavným nástrojom.

„Téma spomienky sa neustále vracia v názvoch jednotlivých diel s odkazmi na konkrétne dátumy. Tie umocňujú priam denníkový charakter jeho posledných cyklov. Ide však o existenciálny denník, vyhýbajúci sa akejkoľvek príbehovosti. Figúry vystupujúce z jeho obrazov evokujú výlučne materiál, z ktorého vzišli, a tým sa podobajú nielen snom, ale aj procesu vzniku reálneho, biologického života. Zároveň jeho obrazy brnkajú na citlivú strunu hlbokého ľudského prežívania a v hlave pozorovateľa vyvolávajú spomienky z každodenného života,“ vysvetľuje koncepciu výstavy kurátor Simone Frittelli.

Výstava, ktorú organizuje Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave v spolupráci s galériou Frittelli Arte Contemporanea a SNM – Historickým múzeom, potrvá do 4. decembra 2022 a nadväzuje na rovnomennú autorskú výstavu Vasca Bendiniho vo Florencii vo februári 2020 predčasne ukončenú pre pandémiu Covid-19 len niekoľko dní po otvorení. K pôvodnému jadru výstavy boli pridané nové exponáty s cieľom ponúknuť slovenskému publiku ucelený obraz o tvorbe umelca.

Vasco Bendini (Bologna, 1922 – Rím, 2015) patril na sklonku 40. rokov minulého storočia medzi priekopníkov maliarskeho smeru informel v Taliansku. V 60. rokoch experimentoval s konceptuálnym umením a venoval sa tvorbe objektov a inštalácií, ktorými predvídal vznik neskoršieho umeleckého smeru arte povera. V roku 1970 sa definitívne vrátil k maľbe ako vyjadrovaciemu prostriedku a originálnym spôsobom postavil proti konceptuálnym trendom, ktoré predtým v umení sám predvídal, dôkladnú experimentálnu analýzu obrazu ako hmoty. V dielach 80. a 90. rokov Bendini spochybní celé svoje doterajšie umelecké smerovanie od jasnozrivých intuícií v 50. rokoch až po zložité konceptuálne diela a behaviorálne vystúpenia v 60. rokoch. Jeho maľby, ešte výraznejšie po roku 2000, oživuje chvejivý záblesk svetla: gesto, farba, znak sa opakuje vo večnej nadčasovej prítomnosti.

Najvýznamnejšie výstavy: umelecká galéria Il Millione, Miláno (1956), 18. bienále v Benátkach (1956), múzeum La Permanente, Miláno (1958), galéria L´Attico, Rím (1959), galéria Apollinaire, Miláno (1961), 32. bienále v Benátkach (1964), 9. kvadrienále v Ríme (1965), Philadelphia Museum of Art, Filadelfia (1967), 36. bienále v Benátkach (1972), Moderne Galerie, Saarbrücken (1976), Galéria moderného umenia v Bologni (1983), PAC v Miláne (1989), Diamantový palác, Ferrara (1993), palác Scuderie del Quirinale, Rím (2000), galéria Frittelli arte contemporanea, Florencia (2007 a 2008), MACRO, Rím (2013), Accademia Nazionale di San Luca, Rím (2016), Národná galéria moderného umenia, Rím (2022).

Milovníkom talianskej kultúry má festival DOLCE VITAJ ešte stále čo ponúknuť.
 Už v piatok 17. júna sa v Klariskách uskutoční koncert husľového alchymistu Luca Ciarlu.
 Stále prebiehajú dve výstavy dvoch výrazných predstaviteliek vizuálneho umenia, Lucie Marcucci a Marie Mulas. Autorská výstava Lucie Marcucci, výraznej predstaviteľky hnutia Gruppo 70 a vizuálnej poézie potrvá v Považskej galérii umenia v Žiline do 2. júla 2022 a výstava Marie Mulas Talianske ikony vo fotoportrétoch v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave do 28. septembra 2022.
 Tradičná filmová prehliadka Cinevitaj je v bratislavskom Kine Lumière ešte len vo svojej polovici. V stredu 22. júna 2022 o 20.00 hod. je na programe najnovší film oceňovaného režiséra Paola Genoveseho SUPERHRDINOVIA a poslednú júnovú stredu 29., tiež o 20.00 hod. príde na rad film režiséra Maria Martoneho inšpirovaný životnými osudmi slávneho talianskeho divadelného herca Eduarda Scarpettu KTO SA SMEJE NAPOSLEDY…
 Ani v tomto roku nebude chýbať tradičný Taliansky trh na Hviezdoslavovom námestí.

Viac o téme: #100-k-rokov #dolcevitaj #vascobendini #výstava