Z Prahy k nám prišla smutná správa. Rodená bratislavčanka Hana Hegerová, speváčka, šansonierka a herečka zomrela vo veku 89 rokov. Prvá dáma československého šansónu alebo aj Édit Piaf z Prahy, to sú tituly, ktoré jej so všetkou úctou prináležia.
Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová, známa aj ako Hana Čelková sa narodila 20. októbra 1931 v Bratislave. Jej priezvisko Hegerová pochádza z jej manželstva s dramaturgom a prekladateľom Daliborom Hegerom, ktorý bol aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna.
Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom židovského pôvodu. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Po maturite v roku 1950 pracovala v Škodových závodoch ako účtovníčka a krátko pôsobila aj ako učiteľka na učňovskej škole. V rokoch 1951-1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Jej pedagógom bol aj Ladislav Chudík. V 50. rokoch sa vydala za divadelného riaditeľa Dalibora Hegera a narodil sa im syn Matúš.
Prvé divadelné angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue a ponúkol jej post speváčky. Následne pôsobila v pražskom divadle Rokoko. V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v divadle Semafor. Úspešný bol hlavne jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H ’65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí. V roku 1967 vystúpila v parížskej Olympii a na Svetovej výstave v Montreale. Roku 1994 vystupovala v Mozartovej sále vo Viedni. Behom svojej speváckej kariéry koncertovala aj v Argentíne, Belgicku, Chorvátsku, Fínsku, Francúzsku, Kanade, Kube, Lichtenštajnsku, Litve, Lotyšsku, Nemecku, Polsku, Rakúsku, Slovensku, USA, Švédsku a Švajčiarsku.
Začiatkom 80. rokov sa ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nevrátila ho. Samotný Gott sa síce snažil celú vec vyriešiť mimosúdnou cestou, no speváčku obvinili zo sprenevery. Odsúdili ju na 10 rokov väzenia. Po pol roku jej však bola udelená milosť od prezidenta.
Na pódiá sa vrátila v roku 1983 a vydala album Potméšilý host na ktorom spolupracovala s Petrom Hapkom a Michalom Horáčkom. Jedným z najväčších hitov z tohoto albumu je aj všetkými obľúbená skladba Levandulová. Ďalšou nezabudnuteľnou piesňou sú známe Čerešne, ktoré napísali Jaro Filip a Milan Lasica pre Zuzanu Krónerovú.
Vydavateštvo Supraphon vydalo v reedíciách niekoľko jej štúdiových albumov: Šansony s Hanou Hegerovou (2011), Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty) (2006), Potměšilý host (2006), Mlýnské kolo v srdci mém (2010). V roku 2006 vyšlo 2CD Rýmování o životě.
Ako herečku zahviezdila v mnohých celovečerných filmoch:
Frona (1954)
Previerka lásky (1956)
Tam na konečné (1957)
Policejní hodina (1960)
Přežil jsem svou smrt (1960)
Zuzana je zase sama doma (TV film) (1961)
Pirosbetüs hétköznapok (1962)
Zhasněte lampióny (TV film) (1962)
Konkurs (1963)
Nádej (1963)
Kdyby tisíc klarinetů (1965)
Sedm žen Alfonse Karáska (1967)
Ta naše písnička česká (1967)
Třicet případů majora Zemana (7. epizóda Mědirytina) (1974)
Poslední motýl (1990)
11. augusta 2011, krátko pred jej 80 narodeninami oznámila koniec svojej speváckej kariéry. Jej hudba a nezabudnuteľný hlas tu však s nami ostáva naďalej. Budeme spomínať.
slava shkodin, Supraphon a spolky vlastníkov práv na hudbu (4)
