Peter Cmorík / Ranná šou s Dejvom

radioviva_sk Niečo končí. Niečo možno začína… alebo už dávno začalo, len úplne iným smerom, než som si pôvodne predstavovala. Som človek, ktorý vydrží naozaj veľa. Dlho čakám, premýšľam a dávam ľuďom priestor. Nehovorím hneď všetko, čo si myslím. Skôr sledujem, ako sa veci vyvíjajú a čakám, či sa niečo zmení. Keď urobím chybu, snažím sa ju napraviť. Keď niečo sľúbim, beriem to vážne. Keď niečo nedokážem dodržať, považujem za normálne to povedať. A možno práve preto časom človek začne vnímať, keď z druhej strany tieto veci fungujú trochu inak. Keď za jednu vec človek cíti, že musí niesť následky, zatiaľ čo pri inej, oveľa väčšej, sa len mávne rukou. Keď slová znejú pekne, ale skutky už trochu menej. Keď sa niečo povie, človek tomu uverí… a potom čaká, či sa to vôbec niekedy stane. A keď sa komunikácia postupne vytráca, až si človek začne klásť otázku, či má ešte vôbec zmysel niečo vysvetľovať. Som Býk. 😏 A možno práve preto vydržím viac, než by niekto čakal. Ale aj Býk má svoju hranicu. Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Niektorí zostanú pár dní, iní roky ,niekto celý život. A až čas ukáže, kto mal v našom živote zostať a kto bol len súčasťou určitého obdobia. Dlho som premýšľala nad tým, čo ešte drží pokope. Možno to boli spomienky. Možno zvyk. Možno nádej, že veci sa ešte vrátia tam, kde kedysi boli. Lenže stačí jeden nesprávny krok… a niečo, čo sa budovalo roky, sa môže začať rúcať. Nie naraz. Najskôr praskne jedna malá vec. Potom ďalšia. Človek ešte stále skúša držať všetko pokope, až napokon zostane posledná struna. A tá už očividne praskla. Keď praskne posledná struna, už nejde o ladenie. Možno je teda čas prestať opravovať starú gitaru. Nie preto, že by nemala svoju hodnotu, ale preto, že nie všetko sa dá opraviť donekonečna. Niekedy príde chvíľa, keď treba gitaru jednoducho vymeniť. A začať hrať inú melódiu. 🎸 Nie všetko, čo trvalo roky, musí trvať navždy. A niekedy človek nepotrebuje veľké vysvetlenie. Stačí mu posledný