Faerské ostrovy – súostrovie ovcí, hmly a mníšikov bielobradých
Uprostred Atlantiku, na polceste medzi Škótskom a Islandom, sa ukrýva súostrovie oviec, hmlistých útesov a farebných vtáčikov. Faerské ostrovy patria medzi najmenej navštevované miesta Európy, no práve v tom tkvie ich čaro. Nájdeme tu divokú severskú prírodu, trávou porastené strechy domčekov, pokojné mestá a ľudí, ktorí sú úprimne priateľskí.
Tento autonómny región Dánska tvorí osemnásť ostrovov s rozlohou 1414 km² a približne 52 000 obyvateľmi. Faerčania majú vlastný parlament, vlajku aj jazyk, ktorým s hrdosťou hovoria. Krajinu formovali dávne sopečné procesy – čadičové vrstvy, ktoré sa zdvíhali zo Stredoatlantického chrbta, vytvorili dnešnú krajinu útesov a fjordov.
Hmla je tu taká bežná, že pre ňu majú miestni desať rôznych názvov. Stromy tu prakticky nerastú, vietor by ich aj tak nedovolil.
Krajina pomenovaná po ovciach
Legenda hovorí, že ostrovy pomenoval írsky mních svätý Brendan, ktorý sem v 6. storočí dorazil a našiel miesto plné oviec. Slovo før znamená v preklade ovca, oyar zas ostrovy. Ovce sa tu pásli od nepamäti – spolu s rybolovom tvoria základ miestneho života.
Uchom po mape s Viťom Chrappom – Faerské ostrovy
Najzápadnejšie dedinky a vodopády
Z letiska smerujeme autobusom do dedinky Bøur, odkiaľ sa otvára výhľad na ostrovček Tindhólmur s piatimi vrcholmi. Dnes je opustený, no kedysi tu žil farmár Rasmus s rodinou – legenda vysvetľuje, prečo ho museli opustiť. Medzi ostrovmi Vágar a Tindhólmur sa týči Drangarnir, skalný oblúk známy ako morská brána.
Na konci cesty nás čaká Gásadalur, dedinka, ktorá bola až do roku 2004 odrezaná od sveta. Tunel ju napokon spojil s civilizáciou, no atmosféru si zachovala. Nad ňou sa valí vodopád Mulafossur, azda najikonickejší obraz Faerských ostrovov.
Kráľovstvo ovcí a jazero nad morom
Na vyhliadke Trælanípan, odkiaľ kedysi Vikingovia hádzali neposlušných otrokov do mora, sa pred nami rozprestiera jazero Sørvagsvatn. Z určitého uhla vyzerá, akoby ležalo vysoko nad oceánom – optická ilúzia, ktorá patrí k najznámejším záberom krajiny.
Cesta ďalej vedie k vodopádu Bøsdalafossur a k útesom s výhľadom na legendárny skalný prst Trøllkonufingur, ktorý podľa povesti patrí čarodejnici.
Tórshavn – najmenšie hlavné mesto sveta
Po dni plnom túr sa ubytujeme v Tórshavne, hlavnom meste súostrovia. Malebné prístavy, kaviarne, červené drevené domčeky s trávou na strechách a Tinganes, najstarší parlament sveta, tvoria jedinečnú atmosféru. Odtiaľto vyrážame na výlet na sever.
Severské dedinky a príbehy v skalách
Cesta vedie do Tjørnuvíku, dedinky so šesťdesiatimi obyvateľmi a čiernou plážou. V diaľke sa rysujú skalné útvary Risin og Kellingin – skamenený obor s čarodejnicou, ktorí sa pokúsili odniesť ostrovy na Island.
Pokračujeme k vodopádu Fossá, k dedinke Saksun s bielym kostolíkom preneseným cez hory, a napokon do Kirkjubøuru, duchovného centra krajiny.
Na streche Faerských ostrovov
Túra na Slættaratindur (880 m) – najvyšší vrch ostrovov – je povinnosťou pre každého, kto chce zažiť pocit, že stojí na konci sveta. Z vrcholu vidno more zo všetkých strán.
Po zostupe nás čaká obed v dedinke Gjógv, známej hlbokou roklinou a kolóniami mníšikov bielobradých. Cesta pokračuje do Funninguru, najstaršieho osídleného miesta súostrovia, a napokon mostom ponad Atlantik späť do Tórshavnu.
Vtáčí ostrov Mykines – raj mníšikov bielobradých
Z prístavu Sørvágur sa vydávame trajektom na Mykines, najzápadnejší a najzelenší z ostrovov. V dedinke s 14 obyvateľmi sa čas zastavil. V miestnej kaviarni si doprajeme rybaciu polievku a koláč, ak majiteľka práve piekla.
Potom sa vydávame na 6 km dlhý okruh k majáku Mykineshólmur. Počas trojhodinovej prechádzky nás sprevádzajú tisíce mníšikov – vtákov s oranžovými zobákmi, ktorí tu hniezdia len počas leta. Okolo lietajú aj suly biele, norce a ďalšie druhy morských vtákov.
Mykines je divadlom prírody, ktoré sa neopakuje. Výlet sa dá uskutočniť len v lete a len vtedy, keď dovolí počasie – vietor a vlny tu majú posledné slovo.
Faerské ostrovy sú miestom, kde sa stretáva ticho, vietor, oceán a staré severské príbehy. Krajina, kde aj hmla rozpráva svoje legendy.
Sponzorom relácie Uchom po mape s Viťom Chrappom je Cestovná kancelária BUBO – LOVCI ZÁŽITKOV.
