Festival, ktorý má srdce – a vydržal 25 rokov
Festival s dušou. Presne taký bol jubilejný 25. ročník Žákovic Open, ktorý počas posledného júlového víkendu rozžiaril Trenčianske Bohuslavice.
Ak niečo vystihuje Žákovic Open, je to autentickosť, pohoda a komunita, ktorá sa každoročne stretáva nielen kvôli hudbe, ale kvôli niečomu omnoho hlbšiemu – priateľstvám, spomienkam a spoločným príbehom. A práve tie sa počas jubilejného ročníka prepísali do atmosféry, ktorá sa nedá naplánovať ani kúpiť – jednoducho vznikla.
Slnečné lúče a plné pódiá
Aj keď predpoveď počasia vyzerala zo začiatku ako zlý vtip, slnečné lúče nakoniec vyhrali nad dažďom a festivalový areál penziónu Žákovic sa premenil na miesto letnej mágie. Dve pódia boli preplnené fanúšikmi aj energiou, ktorú rozniesli interpreti naprieč celým areálom.
Na pódiách sa vystriedali stálice domácej scény ako Para, Le Payaco, HEX, Polemic či Moja Reč, ale aj čerstvý vietor v podobe Heleniných očí, ktoré sa na Žákovici predstavili po prvý raz. Emma Drobná, Hogo Pogo, Gleb – každý koncert priniesol niečo iné, no jedno mali spoločné: silné momenty, ktoré ostanú v pamäti.
Festival, ktorý sa dotýka aj duše
Žákovic Open však nikdy nebol len o hudbe. DFF zóna ponúkla pokojnejší kontrast – diskusie na hojdačke, ktoré sa venovali nielen vývoju samotného festivalu, ale aj vážnym témam. O duševnom zdraví mužov debatovali Martin Knut a Šarkan z Ligy za duševné zdravie. V tichu sa rodili rozhovory, ktoré mali hĺbku.
A keď už bolo treba opäť rozosmiať dav, nastúpili Silné reči – v zložení Jakub „Zitron“ Ťapak, Michael Szatmary a Ivan Kostra priniesli stand-up, ktorý zdvihol náladu aj náladovým.
Festival, ktorý vzniká zo spolupatričnosti
„Tento festival nie je len o hudbe, ale hlavne je o ľuďoch. Cítil som silnú spolupatričnosť, energiu, ktorá sa nedá vymyslieť,“ povedal organizátor Yxo Dohňanský. A vystihol tým všetko, čo robí Žákovic tým, čím je – miestom, kde sa ľudia nielen bavia, ale skutočne stretávajú.
Vidíme sa o rok?
Ak ste pri tom boli, pravdepodobne sa už tešíte na ďalší ročník. A ak nie – v Bohuslaviciach na vás miesto pri pódiu určite ostane. Lebo kto raz zažije Žákovic, ten sa vždy rád vráti.
